Kontakt
15. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: „Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.“ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!
Lk 10, 25-37
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Denno-denne sme svedkami ako sa ľudia dokážu zachovať jeden k druhému. Niekedy sú na seba ako med, inokedy ako jedovaté hady.
Veľmi pekne túto skutočnosť vystihuje aj podobenstvo O milosrdnom Samaritánovi. Jasne a jednoznačne opisuje ako sa ľudia dokážu zachovať jeden k druhému. Jedni, ktorých je asi najviac, zbijú, porania, ozbíjajú a prejdú nevšímavo a nezainteresovane okolo. Nájdu sa však aj takí, ktorí dokážu preukázať milosrdenstvo, a tak prenášajú do konkrétneho života prikázanie lásky k blížnemu. Čo je správne a vedúce do večného života, hovorí Ježiš v závere podobenstva: Choď a rob aj ty podobne! To ako keby povedal: Neprejdi nevšímavo a bez záujmu okolo človeka! Chudákovi nepomohol kňaz ani levita ale ujal sa ho Samaritán, ktorým Židia pohŕdali.
Aj na našu pomoc ktosi čaká. Sú to pocestní, putujúci po tejto zemi do večnosti. Sú to naši blížni, ktorí upadli medzi lotrov, ktorí ich ozbíjali, poranili na tele alebo zabili na duši. Sú bez pomoci a prežívajú agóniu. Koľkí v zúfalstve stoja na brehoch riek, na mostoch, pri koľajniciach a prežívajú doslova posledné minúty pred samovraždou? Koľkí sú vo väzniciach, kde sa s nimi nejedná ako s ľuďmi, ale sú bití a týraní? A to ešte stále nie sú všetky skupiny, ktoré predstavujú cestujúceho, ktorý upadol do rúk zbojníkov.
Možno si povieme, že všetko je pravda a je veľa tých, ktorí potrebujú pomoc. Jedným dychom však dodáme, že na to sú predsa sociálne ustanovizne. A ďalej povieme, že je to vec zákonov, súdov a polície. Ak však takto uvažujeme, potom nepatríme medzi kresťanov, ale sme duchovní synovia Kaina, ktorý tiež na Božiu otázku: Kde je tvoj brat Ábel? sa vyhováral: Neviem! Či som ja strážca svojho brata?
Čo teda môžeme a ako kresťania máme robiť? Možno sa to zdá čudné, ale máme pomôcť svojim bratom, ktorí zomierajú, trpia či hladujú. Ako? Nemyslím, že by sme mali hneď dávať veľké sumy na rôzne dobročinné ciele, lebo máme moderné nemocnice, kde ľudí ošetrujú a liečia. A predsa je dosť chorých a starých ľudí, žijúcich v chátrajúcich domoch či v starobincoch, ktorých nik nepríde navštíviť. Možno aj my kohosi takéto poznáme a môžeme mu pomôcť návštevou, bratskou službou, SMS-správou, zatelefonovaním, darom... Mysleli sme už niekedy na to?
A čo väzni a psychicky chorí ľudia v rozličných ústavoch? Môžeme im pomôcť modlitbou! A čo alkoholici a drogovo závislí? Ich závislosťou na svete trpia milióny rodín. Koľko matiek a otcov plače a v strachu očakáva syna či dcéru, manžela alebo manželku, v akom stave, a či vôbec, príde domov? Koľké deti si pre závislosť nectia svojich rodičov?
Ďalej treba spomenúť siroty a deti v ústavoch a ešte viac rodičov, ktorí sa o ne vôbec nezaujímajú! Koľko detí vo svete je pozbavených rodinného tepla, lebo jeden z rodičov zničil manželstvo a dieťa zostane rozpoltené a hladuje pre nedostatok lásky?
O chvíľu prídeme domov, zasadneme si k nedeľnému stolu, ale uvedomme si, že vo svete milióny ľudí nemajú ani kúsok chleba, hoci my sme presýtení. A potom, kým my sa večer uložíme na čisté lôžko, milióny ľudí vo svete nocujú v špine a zápachu, hoci to nie sú žiadni bezdomovci. Zatiaľ, čo my pokojne spíme, oni mrznú, hladujú a plačú. Nemôžme sa preto uložiť na spánok bez modlitby, ale uvedomme si, že sme bratia a sestry, vykúpení predrahou krvou Krista. A keď im nemôžeme pomôcť fyzicky, pomodlime sa za nich, veď veríme v silu modlitby.
Starý muž s veľkým batohom na pleciach namáhavo vystupoval na vrch. Zastavilo pri ňom auto a vodič muža zavolal, aby nastúpil. Starý človek nastúpil do auta, ale batoh si nechal na pleciach. Keď sa ho vodič opýtal, prečo si ho nezloží, odvetil mu: Už to je od vás veľmi láskavé, že ste ma vzali do auta. Prečo by som vás ešte zaťažoval batohom?
Pomáhajme ľuďom s batohom aj bez batoha! Aby títo mohli raz povedať o nás večnému Sudcovi: To je môj milovaný Samaritán, ktorý mi preukázal milosrdenstvo. Je to Samaritán, ktorý mi zachránil život časný aj večný!
Uvedomme si, že dnes nás Cirkev posiela a hovorí nám: Choď a rob dobre! Rob dobre všetkým, ktorých stretneš a ktorí ťa potrebujú! Neváhaj sa obetovať, lebo to je tvojím poslaním!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
