Kontakt
18. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: „Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.“ Potom si povedal: „Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“ Ale Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“
Lk 12, 13-21
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Všetci to poznáme, že hoci pracujeme, študujeme, staráme sa o dom či záhradu, niekedy máme pocit, akoby to všetko bolo zbytočné. V práci sa nedarí, v škole sú zlé známky a výsledky, v domácnosti sa každú chvíľu čosi pokazí a stačí jeden prízemný mráz a úroda zo záhrady je zničená. Vtedy si položíme otázku: Má to všetko zmysel?
S týmto problémom nezápasíme však iba my, ale aj autor knihy Kazateľ, ktorá vznikla pravdepodobne v 3. stor. pred Kristom v Jeruzaleme. Tradíciou je pripisovaná Šalamúnovi, ale jej skutočným autorom je pravdepodobne palestínsky Žid, ktorý pri jej tvorbe používal neskorú hebrejčinu, prvky aramejčiny i perzské slová. Jej ústrednou témou je hľadanie pravej životnej múdrosti a zmyslu ľudskej existencie končiacej sa smrťou.
Kazateľ nie je skeptik, ale nábožný človek, ktorý verí v Božiu spravodlivosť a s presvedčením vyznáva dôveru v Božiu prozreteľnosť. Nie je ani pôžitkár, ale tiež ho nemožno pokladať za askétu v kresťanskom zmysle slova; on požíva radosti a slasti tohto života, lebo ich považuje za Božie dary, ale radikálne zavrhuje každé ich zneužitie. Kazateľ hovorí aj o pesimizme, ale pesimistom nie je. On sa úprimne teší zo svetla, ktoré obšťastňuje časný život a verí, že konečným cieľom človeka je Svetlo-Boh. Aj keď nemohol dať uspokojivú a presvedčivú odpoveď na pálčivú otázku o zmysle a cieli života, jeho spis vzbudil túžbu po jej definitívnom a autoritatívnom vyriešení, ktoré prinieslo novozákonné zjavenie.
Kazateľ si aj v dnešnom čítaní kladie podstatnú otázku: Čo bude mať človek zo všetkej svojej námahy a trápenia srdca, ktorým sa umáral pod slnkom?
Aké sú na ňu odpovede?
Pozemsky zmýšľajúci neveriaci človek prichádza k poznaniu, že jeho práca, starosti a prebdené noci boli márne. Aj keď si mnohí nahromadili veľké bohatstvo a môžu sa pochváliť veľkými úspechmi, raz poznajú, že nič z toho ich nemôže zachrániť a urobiť trvale šťastnými.
My, veriaci, však takto uvažovať nemôžeme, lebo žiadna práca nie je márna a žiadna obeť nie je bez úžitku. Všetko, čo vykonáme ako Božie deti, v spolupráci s nebeským Otcom a jeho Synom, má cenu večnosti. Preto každý, kto niečo z lásky k nemu stratí alebo sa niečoho zriekne, kto prejaví lásku svojmu blížnemu, získa ďaleko viac, totiž zásluhu a odmenu pred Bohom.
Často je pre ľudí nepochopiteľné počínanie, ktoré nám ukazuje Božia múdrosť. Čo tu na zemi dáme a obetujeme Bohu, to získame pre nebo. Však to, čo často s veľkou námahou získame pre seba ako sú tituly, majetok, postavenie, úctu, dôstojnosť..., to stratíme a pred Bohom budeme chudobní.
Teraz sa zamyslime, čo na svete nie je márne. Boh nás poslal do sveta, každému z nás dal určitú životnú úlohu, ale vo svojej múdrosti aj všetky potrebné schopnosti a dary, aby sme ju mohli splniť.
Bol by Ján Bosco šťastným kňazom, keby dostal napríklad výnosný cirkevný úrad a nestal by sa chudobným vychovávateľom opustenej a zanedbanej mládeže? Bol by Ján Mária Vianney šťastný, keby sa pohodlne zariadil vo svojej fare a prestal sa venovať nesmrteľným dušiam?
Jeden starý profesor v dome seniorov rozprával: Svojim deťom som dal vzdelanie, postavil som si vilu, učil a vychovával som deti a mládež, ale na svoje deti mi nezostal čas. Dnes oni nemajú čas ani miesto vo svojich domoch pre mňa. Toto vyznanie starého a chorého profesora len potvrdzuje, že aj múdry profesor sa môže prerátať.
Každý má v živote svoje poslanie, ktoré mu Boh zveril. Plňme si svedomite svoje povinnosti a všetky naše dni a roky, ktoré nám Boh ešte dáva k životu, nebudú márne.
Na túto skutočnosť nadväzuje aj dnešné evanjelium, v ktorom Ježiš hovorí o živote boháča, ktorému pole prinieslo veľkú úrodu. Ten špekuluje, do čoho vložiť a investovať peniaze, aby mal zaistenú šťastnú budúcnosť. Keď konečne našiel riešenie, Boh mu povedal: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?
Čo tým chcel Ježiš povedať? Chcel nám, ktorí niečo vlastníme, nahnať strach či pokaziť radosť? Nie! On nám chcel iba otvorene povedať, že existujú veci, ktoré si človek nemôže vziať na večnosť, ale sú také veci, ktoré si môžeme, ba máme vziať.
Za peniaze si možno kúpiť:
- zábavu, ale nie šťastie;
- knihy, ale nie múdrosť;
- prostriedky na okrášlenie, ale nie krásu;
- dom, ale nie večný domov;
- lieky, ale nie zdravie;
- prepych, ale nie lásku;
- kríž, ale nie Krista!
Zapamätajme si, že majetok, zdravie, zábava, prepych..., majú krídla a môžu hocikedy odletieť alebo ich ľudia môžu zobrať, postupne ničiť, alebo ich môže ukončiť smrť. A to, čo sme si niekedy veľmi ťažko nahonobili, komu potom bude patriť? Boh však ostáva navždy a v ňom máme naozaj všetko ako v tomto živote, tak aj vo večnosti.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
