Kontakt
Veľkonočná nedeľa v roku A
Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala
teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a
nevieme, kde ho položili.“ Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal
rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom
prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na
hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel
k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.
Jn 20, 1 – 9
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Akokoľvek dnes nadšene spievame a sviatočne sa cítime, predsa je celkom možné, že kdesi v kútiku našej mysle sa nám vynárajú otázky: Stalo sa to naozaj s Ježišom tak? Naozaj vstal z mŕtvych? Nasvedčuje tomu aj prieskum v Nemecku, medzi katolíkmi, podľa ktorého tam verí v zmŕtvychvstanie Ježiša len 50 percent.
Dnešné evanjelium nás chce jednoznačne vyviesť z akejkoľvek pochybnosti a zreteľne oznamuje, že Pán skutočne vstal z mŕtvych.
Hoci sa nám to oznamuje rok čo rok, stále je možné tvrdenie anglického spisovateľa Arnolda Lunna (1888-1974), že z tisícky katolíkov sotva traja vedia obrániť Kristovo zmŕtvychvstanie v rozhovoroch s neveriacimi. Malo by nás teda zaujímať ako obrániť Kristovo zmŕtvychvstanie pred neveriacimi.
Najskôr musíme zdôrazniť, že nám neprekáža neexistencia očitých svedkov jeho zmŕtvychvstania, ale všetko to, čo možno historicky overiť, je smútok, skľúčenosť a zdesenosť apoštolov na Veľký piatok, ktorá sa na Veľkú noc náhle premenila na víťaznú radosť. Ďalej môžeme historicky zistiť skutočnosť, že jeden mladý a inteligentný muž menom Šavol, ktorý vytrvalo prenasledoval hlásateľov Ježišovho zmŕtvychvstania, premenil sa zrazu na jeho horlivého nasledovníka a zasvätil mu celý svoj ďalší život. Tieto dve skutočnosti historicky bezpečne zistené a overené, stali sa v dôsledku toho, že apoštoli podľa ich vlastného svedectva uvideli na vlastné oči Zmŕtvychvstalého, pričom im vôbec nevadilo, že neboli svedkami samotného priebehu zmŕtvychvstania.
Uveďme si na to príklad. Ako vieme, meteority sú zvyšky rozpadnutej planéty, ktoré padajú na zem. Pri obci Lenartov, okres Bardejov, sa v roku 1814 našiel 108 kilogramov ťažký meteorit, najväčší v Strednej Európe. Nejestvuje človek, ktorý by ho na vlastné oči videl dopadnúť na zem. Nám to však nevadí, lebo hlavná vec je, že meteorológovia majú pred očami ťažkú hmotu, nedotknutú geologickými pozemskými premenami, ktorá je stopercentne dopadnutá z vesmíru.
Tak je to aj s istotou Ježišovho zmŕtvychvstania. Nám stačí, že apoštoli, a aj Šavol, mali pred očami živého Krista, bez ohľadu na to, či máme alebo nemáme svedkov jeho zmŕtvychvstania.
Niektorí neveriaci však namietajú, že apoštoli v skutočnosti nevideli živého Krista, ale keďže v sebe neustále prechovávali akési „želacie sny“, ktoré im napokon pripadali ako skutočnosť, čo vyvolalo u nich veľkú radosť. Táto mienka je však nezmyselná a v prípade Šavla úplne zlyháva. Ten predsa nemohol mať želanie, aby Kristus vstal, veď prenasledoval jeho stúpencov, zatváral ich do žalára a vlastnoručne palicoval. A tento človek sa zrazu obráti a stane sa Ježišovým učeníkom. Prečo? Lebo sa stretol so Zmŕtvychvstalým.
Apoštoli vrátane Šavla si boli stopercentne istí, že Ježiš žije, lebo sa s ním stretli, videli ho, zhovárali sa s ním, dotýkali sa ho, a preto za neho položili aj vlastné životy. Peter sa dal ukrižovať dolu hlavou, Pavol sťať mečom, Bartolomej za živa zodrať z kože, Šimon prerezať pílou, Jakub sťať sekerou, Tomáš prebodnúť kopijou, Filip a Ondrej ukrižovať. A na základe ich lásky, ktorá vyvrcholila mučeníctvom, veľký vedec Loius Pasteur (1822-1859) zvolal: Ja verím svedkom, ktorí za svoje svedectvo položili život. Práve na základe ich svedectva nezaujatí historici konštatujú, že je historicky isté, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych.
Táto úvaha však stačí iba na podopretie našej viery, ale nestačí na to, aby v nás spôsobila vieru, lebo viera je oveľa viac ako rozumové uznanie skutočnosti, že Ježiš vstal z mŕtvych. Viera je osobný, vrúcny vzťah k Zmŕtvychvstalému, ktorý môže v našich srdciach vzbudiť iba Ježišov Duch Svätý. Náš rozum by mal v tejto chvíli odporučiť nášmu srdcu, aby sa otvorilo pre Ježiša, prijalo ho, zamilovalo si ho, a tak dosiahlo cieľ dnešnej slávnosti.
Príkladom by nám mohol poslúžiť už spomínaný spisovateľ Arnold Lunn, ktorý bol dlhé roky nevercom a praktickým ateistom, lebo sa domnieval, že veda sa nedá spojiť s vierou. Lenže neskôr mu toto tvrdenie nedalo pokoj, začal študovať náboženskú literatúru a zistil, že viera a veda sa dajú spojiť. Dokonca napísal teologickú knihu s názvom Tretí deň. Píše v nej: Otázka prázdneho hrobu je oveľa napínavejšia než stovky detektívnych románov. Židovskí veľkňazi dobre vedeli a preskúmali všetky možnosti ako Kristov hrob mohol zostať prázdnym, ale keďže nemohli pripustiť dostatočnú príčinu, totiž jeho zmŕtvychvstanie, vybrali si vysvetlenie, ktoré v tom čase bolo najuveriteľnejšie, že ho v noci ukradli. Tým chceli medzi ľudom rozšíriť, že jeho zmŕtvychvstanie je lož. Spisovateľ sa pýta čitateľov: Ale povedzte sami, bolo by možné, aby apoštoli obetovali svoje životy za lož? A bývalý ateista pokračuje ďalej: Ježiš verejne vyhlásil, že on je Boh a na potvrdenie svojho výroku dodal, že na tretí deň vstane z mŕtvych. Keď naozaj vstal, musel som uznať, že niet iného východiska, iba uveriť, že je skutočne Boh. A keď som sa o tom presvedčil rozumom, musel som prestať veriť, že Arnold Lunn je neomylný a otvoril som sa pre dar viery. Duch Svätý ma naplnil vierou a odvtedy patrím celý Kristovi, milujem ho, zachovávam jeho učenie, prebývam v ňom a on vo mne a som nesmierne šťastný.
Práve to isté musíme dnes urobiť aj my. Je jedno, či sem chodíme často alebo iba zriedka, všetci musíme prestať veriť, že sme neomylní a otvoriť svoje srdcia Duchu Svätému, ktorý nás naplní vrúcnym vzťahom k zmŕtvychvstalému, živému a žijúcemu Ježišovi.
Keď sa odhodláme k tomuto činu, náš život dostane novú chuť, elán a radosť z toho, že už tu na zemi patríme Zmŕtvychvstalému a potom mu budeme navždy patriť vo večnosti.
To nám všetkým zo srdca prajem a volám Aleluja! Chváľme Boha!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
