Kontakt
2. pôstna nedeľa – v roku A
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrh do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“
Mt 17, 1-9
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Všetci sme si podobní v tom, že nám aj veľké veci zovšednejú, pokiaľ sa s nimi denne stretávame. Keď niečo mimoriadne, napr. športový výkon, vidíme raz či dvakrát, zastaví sa nám dych, ale keď pravidelne pozeráme výkony športovcov, pripadajú nám často nedokonalé, čo my okomentujeme, že my, keby sme boli mladší, zdravší, trénovanejší alebo na ich mieste, zvládli by sme to lepšie.
Prečo o tom hovorím?
Apoštoli boli denne s Ježišom, počúvali jeho slová, videli jeho činy a určite ich obdivovali. Časom si však na ne zvykli, preto usúdil, že potrebujú zážitok, ktorý by ich vyviedol z obvyklého kolobehu života. Potrebovali posilnenie do ťažkých chvíľ, ktoré na nich doľahnú. Začnú Ježišovým zajatím, budú pokračovať ukrižovaním, ale aj zmŕtvychvstaním, keďže neverili ženám, že niečo také je vôbec možné.
Ježiš ich preto vyviedol do samoty, na horu, ďaleko od ľudí a všedného života a tam sa im v tichu noci ukázal oslávený. Akoby sa na chvíľu odhrnula záclona a apoštoli uvideli čistý jas a krásu Pána. Videli čosi z jeho vnútornej podstaty, videli ako skryté božstvo prežiarilo jeho všednú ľudskú podobu. Ale to ešte nebolo všetko. Uzreli pri ňom Mojžiša a Eliáša, dve najväčšie postavy Starého zákona. Dobre vedeli podľa starozákonnej viery, že títo dvaja sa ukážu, keď nastane posledný čas, čo im potvrdilo, že táto doba nastala a Ježiš nie je nik iný ako prisľúbený a očakávaný Mesiáš. Hľadeli na veľkú súvislosť medzi Starým zákonom a Ježišom, v ktorom sa splnili a zavŕšili starozákonné očakávania. Boží hlas, ktorý zaznel tak ako kedysi na Sinaji, aj tentokrát svedčil: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.
Apoštoli potom ešte veľmi dlho vychutnávali šťastie na hore a apoštol Peter si na túto udalosť spomína vo svojom Druhom liste, krátko pred svojou smrťou: Veď sme nesledovali vymyslené bájky, keď sme vás oboznámili s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale sami sme boli očitými svedkami jeho veleby. On dostal od Boha Otca česť a slávu, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: Toto je môj Syn, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie. A tento hlas sme my počuli; zaznel z neba, keď sme boli s ním na svätom vrchu (2Pt 1,6-18).
My tiež sa potrebujeme vymaniť z každodennej všednosti života, nájsť si chvíľu ticha a posilniť sa do ďalších dní. Touto chvíľou ticha je najmä nedeľná svätá omša. Prichádzame na ňu, aby sme sa aspoň počas jednej hodiny vytrhli z ruchu každodenného života. Mnohí z vás aj priznajú, že tu je to miesto, kde si najlepšie oddýchnete. A máte veľkú pravdu, lebo byť v blízkosti Ježiša, ktorý tu pred našimi očami opakuje svoju lásku na kríži, nad ktorej niet väčšej lásky na svete, je skutočným odpočinkom. Ale nielen odpočinkom, lebo z tejto lásky sa aj dobre naberá láska potrebná do nášho každodenného života.
Je to tak, ako keď pútnik unavený dlhou cestou a horúčavou, príde do lesného zátišia k prameňu. Posadí sa v príjemnom chládku, odpočíva, pozerá na žblnkotajúcu vodu v prameni a po krátkom vydýchaní sa, skloní sa nad prameň a napije sa z jeho čistej vody. Krátky odpočinok a osvieženie sa v prameni, obnoví jeho sily, občerství ho a posilní na ďalšie putovanie.
Taký je aj význam svätej omše pre náš život. Niektorí ľudia, ktorí na sväté omše nechodia, hovoria s iróniou: Keby tam niečo rozdávali, tak by som tam aj chodil. Vy však isto dosvedčíte, že tu dostávame viac ako pivo, víno, cigarety, sociálne siete či hračky. Veď keby sa pri svätej omši len toto dávalo, ako by sme si vysvetlili, že kresťania tak veľmi milujú svätú omšu!
Vieme o prvých kresťanoch, že cisári rozkázali, aby všetci, ktorí idú na svätú omšu, boli pochytaní a povraždení. A keďže sa nemohla konať verejne, schádzali sa na ňu v noci, v podzemných chodbách, čo iste bola neskutočná obeta. Veď obetovali svoju noc, spánok a veľakrát aj život. Urobili by to za jednu cigaretu, pivo, víno, sociálnu sieť či hračku? Svätá omša bola pre nich ako premenenie Pána pre apoštolov.
Keď pred vyše 200 rokmi vo Francúzsku pozatvárali kostoly a zakázali slúžiť sväté omše, kresťania sa schádzali na ukrytých miestach. V prístavnom meste prišli na zvláštny nápad. Keď prišla polnoc, nasadli do svojich člnov a vyviezli sa na otvorené more, kde bolo vidieť v diaľke matné svetielko. Tam na loďke čakal na nich kňaz. Priblížili sa k nemu a obklopili ho zo všetkých strán loďkami. Kňaz si obliekol omšové rúcho a pri mihotavom svetielku vo svojej loďke slúžil svätú omšu. Počas pozdvihovania si všetci v loďkách pokľakli a klaňali sa Eucharistii. Napokon sa s Ježišovým požehnaním vracali na breh do svojich príbytkov. Urobili by to za jednu cigaretu, pivo, víno, sociálnu sieť či hračku? Svätá omša bola pre nich ako premenenie Pána pre apoštolov.
Aj my na tomto svätom mieste odpočívame v tieni Ježišovej veľkej lásky. Tu sa osviežujeme jeho Slovom, Telom, modlitbou či spevom a osviežení na duchu odchádzame s jeho požehnaním do každodenného života, aby sme ho prežívali tak, ako od nás očakáva.
Zamyslime sa v dnešnú nedeľu nad tým, aký je môj vzťah ku svätej omši? Ak je dobrý, upevnime sa v ňom! Ak nie je dobrý, zmeňme svoj postoj, lebo nie Ježiš bude svätejší, keď pôjdeme na svätú omšu, ale my budeme svätejší! A uvedomme si, že do chrámu nechodíme kvôli kňazovi či niekomu z rodiny, ale kvôli sebe samému!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
