2. veľkonočná nedeľa v roku A
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali,
keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú
zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po
klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož
sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Jn 1, 29–34
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Nikdy a nikde nie je vo Svätom Písme zachytená ľudská povaha tak ako dnes. My všetci sme totiž zobrazení v apoštolovi Tomášovi.
Keď mu ostatní apoštoli tvrdili, že videli Pána on im odvrával: Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím. Aj mnohí z nás povedia podobne: Ja verím len v to, čo vidím. Pritom si myslia, že majú pravdu, ale iba na prvý pohľad.
Keď sa hlbšie nad svojou výpoveďou zamyslia, zistia, že nemajú pravdu. Stačí si dobre všimnúť ľudské oko, ktoré vidí iba zlomok z toho, čo je okolo nás. Vidí zlomok z toho, čo je hmotné, pevné alebo tekuté. Lenže okolo nás je aj množstvo nehmotných skutočností. Môžeme povedať, že hoci sú ľudské oči pekné, predsa sú nedokonalé. A keďže Boh nie je z hmoty, ale je Duch, nemôžeme ho vidieť našimi očami. Práve tak ako nemôžeme vidieť tisíce skutočností okolo nás.
Preto Ježiš pokarhal Tomáša za jeho výpoveď. Ukázal mu svoje rany a rozkázal: Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! Musel to urobiť. A potom, keď uveril, povedal mu: Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.
Boha teda nemôžeme vidieť našimi očami, lebo nie sú na to. Tu ho môžeme hľadať a nájsť len našim rozumom a vierou. Rozum a viera sú naše dve duchovné oči. Rozumom a vierou nachádzame Boha tak, ako očami nachádzame jeden druhého. Svetlo rozumu a svetlo viery sú Božie dary. A kto ich odmieta, nenájde Boha. Preto prišiel Syn Boží na svet, aby nás obdaril svetlom rozumu a svetlom viery. On chce, aby sme mali vedomosť o tom, že máme nebeského Otca, ktorý nás miluje a ktorého môžeme nazývať Otcom. Preto položil aj svoj život, aby sme všetci mohli nájsť nebeského Otca.
Televízia vysielala japonský film Vo svetle onoho svetla. Tento film získal hlavnú cenu Zlatá nymfa v Monte Carlo. Vo filme Joše Takaová má poškodené oči následkom výbuchu atómovej vojny v Hirošime. Jej zrak prestal vnímať, ak nastal záblesk. Svetlo automobilových reflektorov bolo pre ňu osudné. Tragicky zahynula pod kolesami auta. Jej manžel, ktorý to vedel, keď si ju bral, prosil rodičov o jej ruku takto: Aj keď by oči mojej Joše nevideli, povediem ju za ruku celým životom a o tú ruku vás teraz prosím. Dej filmu ukázal, aký veľký dar sú zdravé oči, ale tiež naznačil, ako je možné v Kristovej láske pomáhať pri poškodení zraku či nevidiacim.
Sme vďační, keď rozumom a vierou vidíme Boha a uvedomujeme si, že nie je ďaleko. Vieme, že hoci sme maličkí a nepatrní, on nás miluje a chce nám dať všetko čo má, celu svoju blaženosť a celé svoje šťastie. Ak si uvedomíme túto skutočnosť ako sa potom radostne žije na svete! Kto na tomto svete rozumom a vierou vidí Boha, ten ho bude vidieť z tváre do tváre aj na druhom svete. Tam už ale nie týmito očami, ani nie rozumom, ani nie vierou, ale novými očami, ktoré sa volajú lumen gloriae – svetlo slávy. Svetlom slávy uvidíme Boha a budeme ho blažene požívať ako večnú krásu, lásku, radosť a blaženosť. To všetko nám zaslúžil a pripravil náš Záchranca Ježiš Kristus, ktorý za to zomrel a vstal z mŕtvych. A práve preto vyhlásil: Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.
Nech už nikto z nás nepovie, že verí len tomu, čo vidí, ale namiesto toho hovorme: Verím v teba, Bože a prosím ťa, posilňuj svetlo môjho rozumu a svetlo mojej viery!