Kontakt
3. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete, aj ich povolal. Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním. A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďom.
Mt 4, 12-23
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
V mnohých rodinách si matky k malému dieťaťu zaobstarajú opatrovateľku. Čo by ste však povedali na to, keby jej zakázala chodiť s ním von na slnko či medzi iné deti? A zasa iná matka by zakázala opatrovateľke hovoriť pred dieťaťom o Bohu. Čo myslíte, je medzi týmito matkami určitá podobnosť?
Áno je a vyplýva z dnešného evanjelia, podľa ktorého viera v Boha, ktorú Ježiš hlásal, je svetlom pre ľudí, ktorí boli v temnotách. Urobil tak na základe Izaiášovho proroctva: Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.
Je však viera naozaj svetlom? Skúsme spoločne hľadať odpoveď. Najskôr si spomeňme, kedy sme naposledy boli na pohrebe a s kým sme sa lúčili. Bol to člen rodiny, priateľ, spolužiak, spolupracovník, sused, veriaci z kostola...? V každom prípade bol to človek, ktorý žil na tejto zemi niekoľko rokov alebo desiatok rokov. Čo tvorilo jeho život? Škola, diplom, titul, práca, rodina, budovanie domu, zariadenie bytu, auto, starostlivosť o deti, dovolenky... Neskôr však to bolo utrpenie, choroba a napokon smrť. Nenapadli nás práve na pohrebe provokačné otázky: Načo bolo toto všetko dobré, keď musel odísť? A kam vlastne odišiel? Čo je zmyslom a cieľom života? Ale nenapadajú človekovi so zdravým rozumom tieto otázky aj mimo pohrebu a možno mnohých z nás aj v tejto chvíli?
Ľudia odjakživa sa zapodievali otázkami o zmysle života, lebo nemali v tomto probléme jasno, keďže sedeli v temnom kraji smrti. Niektorí učenci v dejinách hlásali, že zmyslom ľudského života je pracovný výkon, lenže dnes množstvo vecí za človeka vykonáva technika. Aby teda ľudia mali v tejto záležitosti jasno, Boh poslal na svet svojho Syna, ktorý ich poučil a vysvetlil im, že cieľom ľudského života je poznať a milovať Boha. A v Bohu je možné milovať aj človeka, aj prácu, aj oddych, aj zábavu, aj rodinu... a po skončení života večne žiť v Božej láske a blaženosti.
Preto aj pápež svätý Ján Pavol II. vo svojej Encyklike Redemptor hominis - Vykupiteľ človeka zo 4. marca 1979 sa odvoláva na 2. vatikánsky koncil, keď hovorí, že ...človek je jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel kvôli nemu samému. II. vatikánsky koncil krásne objasnil túto myšlienku, keď čerpal z učenia svätého Augustína: Pre seba si nás stvoril, Bože, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe. To je nádherný zmysel ľudského života, lebo iba človek je schopný na Božiu lásku odpovedať láskou. Ježiš teda priniesol ľudstvu sediacemu v temnom kraji smrti takéto svetlo viery.
My vieme, že tak ako svetlo slnka oblažuje človeka, tak aj svetlo viery v Boha oblažuje človeka. Svedčia o tom ľudia, najmä učení ľudia, ktorí boli najskôr ateisti, ale potom rôznymi cestami prišli k svetlu viery.
Francúzsky spisovateľ a redaktor po skončení štúdií šiel do kláštora aj so skupinkou mladíkov. Všetci boli neveriaci a do kláštora ich viedla zvedavosť, aby videli, akí čudáci tam žijú. Spisovateľ pozoroval rehoľníkov a pod vplyvom prvého dojmu sa o nich vyslovil, že sú blázni. Lenže zvedavosť ho pobádala ďalej. Pozoroval život v kláštore aj naďalej, a keď videl krásne tváre a urastené postavy, počul krásne hrajúceho rehoľníka na organ a dlhšiu dobu s nimi diskutoval, jeho srdce zvolalo mocným hlasom: Veď to sú svätci a nie blázni! Začal nasledovať hlas srdca, prijal krst a napísal svoju najčítanejšiu knihu: V noci som ťa hľadal, Pane, Bože môj. Stal sa kňazom. Kňazom toho, po ktorom túžil, kňazom toho, ktorého služobníkov kedysi pokladal za bláznov. Je to obdivuhodná zmena po spoznaní Krista, jeho moci a slávy.
Aj my sa otvárajme Kristovmu svetlu a to najmä pri svätej omši. Pri čítaniach a pri homílii pozorne počúvajme jeho slovo. Od prefácie po modlitbu Pána sa kňaz modlí ďakovnú modlitbu, podľa vzoru Ježišovej modlitby pri poslednej večeri, ktorá sa po hebrejsky volá Berakach, po slovensky Vďakyvzdanie. Do tejto modlitby sa máme všetci pozorne sústrediť a modliť sa ju spolu s kňazom. Potom nasleduje príprava na sväté prijímanie modlitbou Pána - Otče náš a končí modlitbou Pane, nie som hoden... Najkrajším poďakovaním za sväté prijímanie je modlitba, ktorú sa kňaz modlí po svätom prijímaní. Aj z toho vyplýva, že najhlbšie sa zapájame do svätej omše, keď prijmeme Krista v Eucharistii. Veď on to jasne a jednoznačne povedal: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.
Nech dnešné Božie slovo nás upevní v presvedčení, že čím hlbšie sa zapojíme do svätej omše, tým viac sa otvoríme Ježišovmu svetlu viery, v ktorom môžeme žiť lepšie a šťastnejšie.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
