Keď riaditeľ školy počítal pri vchode do kina, koľko detí vstupuje na školskú akciu, všimol si, že takým prváčikom-druháčikom ešte nezáleží na zovňajšku. Nič si z toho nerobia, keď im na svetríku chýba gombík alebo sú neučesaní, či majú špinavé ruky alebo topánky. Čím však boli žiaci starší, tým do kina vstupovali upravenejší. A najmä ôsmačky či deviatačky boli po každej stránke upravené a niektoré aj nalíčené. Tým len potvrdili, že čím je dieťa staršie, je aj múdrejšie a viac dbá o svoj zovňajšok.

My však vieme, že hodnota človeka nespočíva iba v jeho zovňajšku, ale závisí najmä od jeho vnútorných kvalít, ktorými sú rozum a povaha. Keby tieto kvality človek nepestoval, jeho hodnota by bola nepatrná. Je pravdou, že rozum sme si pestovali či pestujeme v škole, v práci, v súkromnom vzdelávaní, ale kde si pestujeme povahu?

Sú mnohé knihy, ktoré nám dávajú k tomu rady a návod, ale nám chýba dostatok času, aby sme ich čítali. Nemusíme sa však nad tým znepokojovať, lebo nad všetky tieto knihy vyniká Evanjelium, cez ktoré k nám prichádza sám Ježiš a vyučuje nás. Hlavná myšlienka toho dnešného poučenia znie: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.

Aby sme tomuto jeho poučeniu porozumeli, pozrime sa najskôr do dejín. Ježiš spomína farizejov a zákonníkov, ktorí žili pred 2000 rokmi. Ich náboženstvo bolo obsiahnuté v knihách Starého zákona, ktoré obsahovali mnoho zákonov a predpisov pre ich život. A keďže sa im zdali byť ťažké, začali si ich zľahčovať tým spôsobom, že robili rozdiel medzi vonkajšími skutkami a vnútorným zmýšľaním, medzi viditeľným skutkom a neviditeľnou myšlienkou. Práve tento pohľad ich utvrdil v tom, že iba to je zlé, čo je viditeľné. Takých vecí sa musia chrániť, ale čo sa deje v srdci, to nik nemôže súdiť. Držali sa starej zásady: De internis non iudicat praetor - O vnútorných myšlienkach nemôže sudca rozhodovať. Preto podľa zákonníkov stačilo, keď Židia splnili predpísané skutky Zákona. Ježiš nebol proti tomu, lebo on Zákon neprišiel zrušiť a bol proti každému, kto by chcel zrušiť čo len jednu jeho čiarku alebo písmeno. Ježiš však prišiel Zákon zdokonaliť, preto zdôrazňuje dôležitosť vnútorného zmýšľania. Je síce pravda, že sudca nevidí do srdca človeka, ale Boh áno a chce, aby vnútro človeka bolo krásne.

Napríklad, v Starom Zákone stačilo, aby nikto nikoho nezabil, lenže Ježiš hovorí, že to nestačí. Hnev voči blížnemu nesmie byť ani v našom srdci. Hnev je totiž jedovatý koreň z ktorého vyrastajú zlé slová a skutky voči blížnemu. Kto sa na neho hnevá, ľahko to vyjadrí aj v slovách. Povie, že je blázon alebo hlupák, čo potom môže prerásť aj do skutkov, ktorými mu môže ublížiť, poraniť ho, ba dokonca aj zabiť. To iba potvrdzuje skutočnosť, že všetko zlo pochádza zo zlej myšlienky v srdci.

Na jar v roku 1986 priletelo do Tel Avivu lietadlo zo Spojených štátov a na palube viezlo Georga Demjanuka. Bol obžalovaný, že má na svedomí viac ako deväťtisíc občanov židovského pôvodu, ktorí boli zlikvidovaní v koncentračnom tábore v Terezíne. Bránil sa, že nie je tou osobou, že to urobil niekto druhý. Obžaloba dokázala, že to bol on. Je to strašné postavenie človeka. Keby si uvedomoval, že o štyridsať rokov bude pred súdom židovskej vlády, dokázal by nejakého Žida upáliť v Terezíne? Čo je strašné na človeku? To, že sa domnieva, že nikto mu na spáchané zlo nepríde, lenže Boh raz príde na všetko.

Aj tento muž iba potvrdil, že zo zlostných a zlých myšlienok pochádzajú zlé skutky. Preto nás Ježiš nabáda, aby sme zo srdca vylúčili zlé myšlienky. A robí to ohromujúcim príkazom. U Židov bolo vrcholom dokonalosti, keď niekto priniesol do chrámu obetovať Bohu baránka. To pokladali za najkrajšiu a najsvätejšiu vec v živote človeka. A pozrite, Ježiš im vraví: Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera. Týmito slovami Ježiš hovorí, že je ešte niečo krajšie a svätejšie v živote človeka ako obetovať baránka. Je to očistenie si srdca od zlých myšlienok voči bratovi, a až potom urobenie toho, čo pokladali Židia za najdôležitejšie – obetovať baránka. Nech baránok bol akokoľvek krásny a čistý, pokiaľ nie je v srdci človeka krásne a čisto, nemá pred Bohom cenu.

Na základe týchto Pánových slov musíme Boha poslúchať z dvoch dôvodov.

Prvý je, že keď z nás urobil svojich bratov a sestry, praje si, aby sme boli v srdci čistí. Jasne povedal: Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Z týchto jeho slov vyplýva, že on neznesie, aby medzi jeho bratmi a sestrami boli ľudia s nečistým srdcom.

Druhý dôvod na poslušnosť Boha je, že náš pozemský život bude oveľa šťastnejší, keď vytrháme zo srdca zlé myšlienky, lebo z nich vyrastá všetko zlo medzi nami. Hnev v srdci sa rozrastá ako burina a otravuje život.

Vytrhajme teda všetky jedovaté korene zlých, zlostných, pyšných a nepriateľských myšlienok zo srdca. A keďže to nie je ľahká vec, často prosme Pána: Ježišu, plný dobroty a láskavosti, pomáhaj mi v tom!