Nik presne nevie, o čom sa ľudia zhovárajú, keď sa stretnú na ulici, ale z vlastnej skúsenosti usudzujeme, že reč sa obyčajne točí okolo tých, ktorí tam nie sú, ktorých vnímame ako hriešnikov a dobre nám padne, keď sa dá nad nimi pohoršovať a odsudzovať ich.

Dnešné evanjelium nás chce v tejto záležitosti usmerniť na úplne inú cestu. Mýtnik Matúš od veľkej radosti, že ho Ježiš povolal, usporiadal honosnú hostinu. Pozval na ňu, samozrejme, sebe blízkych, čo farizeji kruto odsúdili a pohoršení sa pýtali apoštolov: Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi? Ježiš im však múdro odpovedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. Pre mnohých sa môžu tieto Pánove slová zdať až neuveriteľné, treba ich však prijať, lebo ich neadresoval iba farizejom, ale aj nám.

Niektorí sa však aj napriek tomu môžu cítiť byť urazení, že Ježiš dáva prednosť hriešnikom pred spravodlivými. Tu však treba vedieť, koho myslel Ježiš pod pojmom spravodliví. Myslí

Z týchto Ježišových slov jasne vyplýva, že on myslí na náboženstvo, spočívajúce na Božom milosrdenstve. Veď kto je spravodlivý okrem Boha? Všetci ľudia bez rozdielu potrebujú jeho milosrdenstvo. Kto by si však myslel, že ho nepotrebuje, tak sa pred ním uzatvára.

Ježiš nechce byť vlamačom do zatvorených ľudských sŕdc, a preto povoláva radšej tých, ktorí sa mu otvárajú, hoci sú aj hriešnici. Odvoláva sa pritom na citát z proroka Ozeáša: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Týmito slovami prorok, ktorý žil v 8. storočí pred Kristom svedčí, že Boh si viac cení náboženstvo lásky a milosrdenstva, než náboženstvo spravodlivo splnených predpisov a obradov. A tento postoj Ježiša k hriešnikom si musíme osvojiť aj my.

Tu treba povedať, že Ježišov postoj by mal byť pre nás vítaný, lebo aj my sme hriešnici. Apoštol Ján tvrdí: Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo. Lebo Ježiš ako voľakedy, tak aj dnes, chce stolovať s hriešnikmi. Lenže tu je rozdiel medzi voľakedajšími hriešnikmi a nami. Vtedajší hriešnici ho s radosťou prijali a tešili sa, že môžu s ním stolovať. U nás, žiaľ, nevidieť také nadšenie aké bolo u prvých kresťanov. Oni spočiatku s radosťou stolovali s Pánom, sedeli okolo Eucharistického stola a prijímali jeho Telo a Krv. Lenže diabol chcel prekaziť sväté prijímanie a vnukol niektorým kresťanom, že nie sú hodní s Pánom stolovať a stačí sa na neho iba pozerať vo svätej Hostii. Zabudli pri tom, že prijať Krista nie je hodný nik na svete a že on nestoloval so svätcami, ale s hriešnikmi. Tieto svoje názory však šírili ako bludné učenie, ktorému podľahlo množstvo veriacich, lebo sa cítili byť nehodní Eucharistie.

My vieme, že Ježiš k svätému prijímaniu nežiada dokonalosť, spravodlivosť a svätosť, ale odvrátenie sa od ťažkého-smrteľného hriechu vo sviatosti zmierenia. Kto si tam obnoví Božie synovstvo, môže pri každej svätej omši stolovať s Pánom. Veď na to je na začiatku každej svätej omše úkon kajúcnosti, aby sme oľutovali svoje hriechy, a pokiaľ nie sme si vedomí ťažkého hriechu, všetky ostatné nám nebeský Otec odpúšťa, hoci ich aj tak v spovednici vyznáme, lebo nás mrzí, že sme ich urobili a urazili nebeského Otca.

Častým svätým prijímaním si založíme pevné priateľstvo s Ježišom. Aj tu sa iba potvrdzuje staré známe príslovie: Povedz mi, s kým sa priatelíš, a ja ti poviem, aký si! Ak sa budeme priateliť s Ježišom, bude to na nás vidieť.

Za čias svätého Vincenta z Pauly (1581-1660) niektorí „novátori“ šírili prehnanú náuku, že k svätému prijímaniu môžu pristúpiť iba osoby s vyšším stupňom dokonalosti. Tým sa im podarilo mnohých ľudí odradiť od prijímania Eucharistie. Medzi nimi bola aj žena, ktorá predtým prijímala každú nedeľu. Uplynulo osem mesiacov, čo neprijímala a bola veľmi nespokojná, nervózna, hnevlivá, zlostná a v rodine netrpezlivá a zlá. Nevedela si sama so sebou rady. Prišla sa požalovať k Vincentovi, a keď si ju vypočul, povzbudil ju k častému prijímaniu Eucharistie. Poukázal jej na to, že Ježiš stoloval s hriešnikmi, tak aby aj ona stolovala s ním. Keď znova začala každú nedeľu pristupovať k svätému prijímaniu naplnil ju pokoj, láska, milosrdenstvo a bola šťastná.

Aj my sme si dnes uvedomili, že Pán stoloval s hriešnikmi, preto ho prosme, aby sme nikdy nepohŕdali hriešnikmi, lebo nimi sme aj my, ale aby sme sa približovali k Eucharistickému stolu, čím častejšie ho prijímali, a tak bojovali proti hriechu.