Kontakt
Veľký piatok – v roku A
Hľa, úspech bude mať môj služobník, pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi. Ako sa nad ním zhrozili mnohí, - veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku tak ho budú obdivovať mnohé národy, králi si pred ním zatvoria ústa. Veď uvidia, o čom sa im nevravelo, a poznajú, čo neslýchali! Kto by uveril, čo sme počuli, a komu sa zjavilo Pánovo rameno? Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa). Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný. So zločincami mu dali hrob, jednako s boháčom bol v smrti, lebo nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach. Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením... Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova. Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy. Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov.
Iz 52,13 - 53,12
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Dnes sme si všetci nemo a doslova s hrôzou vypočuli správu o Kristovom umučení a nevdojak sa v nás prebúdza otázka, ako mohli byť tí ľudia takí krutí, že ho takto utýrali? Iste, bola to aj krutá doba, kedy ľudský život mal veľmi malú cenu. Preto aj ľudia vedeli byť všeobecne voči sebe krutejší. Ale tvrdosť, s ktorou sa voči nemu bránili, bola vyvolaná mierou nároku, aký mal na nich. Keby Židia boli prijali jeho nárok a úprimnosť, bolo by sa na nich splnilo jeho prorocké slovo: Posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Vtedy by ho nezabili, ale keďže oni neprijali tento údel byť prorokmi bezhraničnej lásky svetu, museli Krista umlčať. V tomto sa nám, bohužiaľ, Židia stávajú bližšími, lebo toho poslania sa bojíme aj my. Radšej si pripomíname Krista suverénneho, Krista Kráľa ako Krista ukrižovaného.
A predsa, dnes musíme byť tu a nesmieme uniknúť pohľadu naň, lebo kríž a zmŕtvychvstanie, rovnako ako láska a bolesť, spolu veľmi súvisia. Kristus sa na svojej krížovej ceste modlil k Otcovi: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia, a svoju bolesť niesol až do poslednej chvíle ako dar pre nich. A keď ani v tej najkrutejšej bolesti a ponížení nezlorečil, odrazu zmäkli a srdcia mnohých prítomných začali hovoriť: Tento človek bol naozaj spravodlivý. Tento človek bol naozaj Boží Syn. Premohol ich svojím svedectvom.
K takejto trpezlivosti, obetavosti a láske povzbudzuje aj nás a hoci dnes to ešte celkom nedokážeme, máme o tento dar s odvahu prosiť.
Keď si spomíname na umučenie a smrť nášho Pána, obvykle opakujeme, že Krista zradil Judáš, zaprel Peter, odsúdil Pilát, vysmievali sa mu hrubí sluhovia a na kríž ho pribili rímski vojaci. Ale zodpovednými za odsúdenie Krista na smrť, sme aj my. Všetci stojíme s našimi hriechmi pozdĺž krížovej cesty od Olivovej záhrady až na Golgotu. Nikto z nás sa nemôže považovať za vyňatého z ukrutnej tragédie na Golgote. Nikto nie je iba divákom, ale všetci sme zodpovední, všetci sme priamo zainteresovaní do tejto strašnej udalosti.
V 16. storočí v talianskom Miláne pustošil mor. Sv. Karol Boromejský bojoval proti tomuto hroznému utrpeniu ľudí všetkými prostriedkami. Keď videl, že nič nepomáha, vyšiel na námestie bosý a s povrazom na krku volal: Pane, zasiahni mňa, ale ušetri môj ľud. Životopisci dodávajú, že mor prestal.
Upravme trocha túto scénu. Namiesto milánskeho ľudu si predstavme celé ľudstvo, namiesto Karola Boromejského, Ježiša na kríži. Pilát ani nevedel, akú pravdu povedal, keď ukázal pred Židmi na Krista: Hľa, človek! Áno, to je ten človek, ktorý je náhradníkom za hriešnikov všetkých čias!
Veľký piatok si bez kríža nemožno predstaviť. Kríž je nástroj hrozného mučenia, ktorý sa stal pre Židov pohoršením a pre pohanov bláznovstvom. V Starom zákone čítame, že počas putovania Židov po púšti Mojžiš dal zhotoviť medeného hada a zavesil ho na vysoký stĺp. Spravil to na Boží príkaz. Keď jeho ľud na púšti uhrýzli jedovaté hady, každý, kto naň pohliadol, zostal nažive. Podľa exegétov bol to predobraz Krista, vyzdvihnutého na kríži. Pozrime sa aj my s veľkou úctou, láskou a vďakou na drevo kríža, na ktorom za nás, pre naše hriechy, zomrel Ježiš Kristus a budeme zachránení.
Pokľaknime dnes s veľkou pokorou pred krížom a s vedomím nehodnosti prosme aj ďakujme!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
