Kňazi
Sväté omše
Homílie
Farské oznamy
Farnosť
Publikácie
Z Prameňa
Kontakt

Farnosť Najsvätejšej Trojice

Bratislava, Staré mesto

Dar múdrosti

Dar múdrosti uspôsobuje praktický rozum k tomu, aby za všetkých okolností rozoznával naše pravé dobro a volil primerané prostriedky k jeho konaniu.
Kresťanská múdrosť nemá nič spoločného so svetskou rafinovanosťou, ktorá chce využiť slabosti druhých ľudí alebo okamžitej situácie pre svoj prospech. Byť múdry v zmysle evanjelia znamená zamerať vedome a vytrvale celý život na Boha. Táto príprava na večnosť však nielen, že nevylučuje, ale naopak vyžaduje vrcholné snaženie sa človeka k zodpovednosti za svetskú úlohu, lenže jedine podľa kresťanského svedomia.
Dar múdrosti
Už Starý zákon múdrosťou rozumel predovšetkým schopnosť správneho úsudku v rozhodujúcej chvíli, prezieravosť a niekedy taktiež aj technickú zručnosť (Ex 31,3; 35,30; Iz 10,13; Ez 27,8). Izraeliti spájali múdrosť obyčajne so srdcom (Ex 35,35; 36,2). Jób chcejúc sa ukázať priateľom, odpovedal, že aj on má múdrosť, hovorí, že má srdce (Jób 12,2). V knihe Exodus 28,2 je múdrosť spájaná s duchom. V knihe Deuteronómium 4,6 múdrosťou sa rozumie plniť Božie ustanovenia, báť sa Boha je počiatok múdrosti (Jób 28,28; Ž 111,10; Prísl 9,10;15,33). Na inom mieste Starý zákon pokladá múdrosť za Boží dar (1 Kr 3,9.11nn; Kaz 2,26; Iz 11,2; Dn 1,19; Sk 7,10; Ef 1,17; Jk 1,5; 3,17). Bláznovstvo je opakom múdrosti. Múdrosť je prírodzene predovšetkým Božia vlastnosť, na ktorej dáva čiastočne Boh podiel človekovi. Ale vo svojej plnosti je táto Božia múdrosť nedosiahnuteľná ľuďom (Jób 28), tým menej ostatným tvorom.
Božia múdrosť znamená súčasne silu, radu a rozumnosť, keď vykonávajú to, čo Boh vo svojej múdrosti ustanovil (Jób 12,12-25). V dobe, keď z úcty k menu Boha sa hľadali spôsoby, ako ho opísať, aby nemuselo byť vyslovené, užíval sa pojem múdrosť k označeniu Boha. Takto bola múdrosť nakoniec personifikovaná (Prís 8,22-31) a neskoršie pod vplyvom gréckej filozofie v rabínskej literatúre bola zbytostňovaná ako prostredník medzi nepriblížiteľným Bohom a spravodlivými. Na tieto názory naviazal svätý Pavol, keď chcel vystihnúť význam Krista ako vtelenie Božej múdrosti (1 Kor 1,24.30; Kol 1,15-18; 2,3; Mk 6,2 a 1 Jn 1,1-18), kde múdrosť je nahradená SLOVOM.
Podľa Knihy Múdrosti, múdrosť je ľudská čnosť, ktorá vedie človeka k bohabojnému a nábožnému životu. Ďalej autor tejto Knihy hovorí, že múdrosť sa rovná Božej podstate. Je Bohu vnútorná a predsa z neho vychádza. Touto náukou sa pripravuje novozákonné zjavenie tajomstva Najsvätejšej Trojice. V hlave 7 a vo veršoch 25-30 hovorí: „Múdrosť je výdych moci Božej a je čistý výron slávy Všemohúceho. Preto nemôže nič nečistého nikdy sa jej dotknúť. Veď je odblesk svetla večného, zrkadlo bez poškvrny účinnosti Božej a je obraz láskavosti jeho. Hoci je len jedna, predsa vládze všetko, obnovuje všetko, hoci sama v sebe ostáva tá istá, v každom pokolení prenáša sa v duše svätých a z nich robí priateľov Božích a prorokov. Veď Boh miluje len toho, kto dôverný styk s múdrosťou má. Nádhernejšia je než slnko, prevyšuje celý hviezdny svet. Prirovnanej k svetlu, prislúcha jej prednosť, lebo za ním nasleduje noc, lenže zloba proti múdrosti nič nezmôže. Siaha mocne od jedného konca k druhému, a všetko riadi najlepšie.“ Múdrosť neznesie hriech. Múdrosť je prameňom šťastia. Každý, ktorý túži po šťastí môže múdrosť ľahko získať: „...ľahko uzrú ju tí, čo ju milujú, nájdu ju tí, čo ju hľadajú. Predbieha a dáva sa poznať tým, čo po nej dychtia. Tomu, kto zrána ju hľadá, netreba sa namáhať, bo nájde ju sedieť u svojich dvier. ...kto však pre ňu bdie, je skoro bez starosti. Len ona sama obchádza a hľadá tých, čo sú jej hodní, blahosklonne v ústrety im kráča na cestách, pri myšlienke každej s nimi sa stretáva. ...Snaha o poučenie je zase láska k nej, láska k nej značí však zachovanie jej zákonov, zachovanie jej zákonov je potom zaistenie nesmrteľnosti, nesmrteľnosť zase vedie do blízkosti Boha. Takto teda túžba po múdrosti vedie nahor, ...preto ctite múdrosť, by ste panovali naveky“(Mud 6, 12-21).

Sväté omše

vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)

Nedeľa:7:00, 9:00 (slovenská), 10:30, 12:00, 20:00
Pracovný deň a sobota7:00, 17:30
Prvý piatok v mesiaci7:00, 12:00, 17:30
Prikázaný sviatok v pracovný deň7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00

Sviatosť zmierenia

Pondelok - Sobota30 minút pred sv. omšou
Prvý piatok6:30 - 7:00, 11:00 - 12:00, 17:00 - 17:30

Úradné hodiny na farskom úrade

Pondelok8:30 - 12:00Matrika
Utorok19:00Predkrstné stretnutie s rodičmi
Streda13:30 - 17:00Matrika
Štvrtok19:00Stretnutie so snúbencami
Piatok8:30 - 12:00Matrika
Viac informácii ...

Kontakt


Farnosť Najsvätejšej Trojice
Veterná 1
811 03 Bratislava
IČO: 30806291
Matrika a kaplán
+421 2/5441 5106
Farár
+421 2/5441 2745
ba-trojicaba.ecclesia.sk
IBAN: SK37 0900 0000 0000 1147 5116

Homília

Ján Adamus
K dervišovi – tureckému duchovnému, prišiel raz istý muž a spýtal sa ho: Prečo učíte, že Boh je všade, keď ja ho nevidím? Ukáž mi ho! Duchovný na to nič neodpovedal, ale zodvihol kameň, hodil ho do muža a bez slova odišiel. Muž zašiel za sudcom – kádim a žaloval na derviša. Ten si ho dal zavolať a vyčítal mu, prečo to urobil. A derviš sa bránil: Bola to najlepšia ...
Celá homília ...

Liturgický kalendár

Sobota - 6.6.
Svätého Norberta, biskupa
Panny Márie v sobotu
(ľubovoľná spomienka)
Nedeľa - 7.6.
Najsvätejšej Trojice
(slávnosť)
Utorok - 9.6.
Svätého Efréma, diakona a učiteľa Cirkvi
(ľubovoľná spomienka)
Štvrtok - 11.6.
Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi
(slávnosť)
Sobota - 13.6.
Svätého Antona Paduánskeho, kňaza a učiteľa Cirkvi
(spomienka)
Viac ...


Správne verí ten, kto svoju vieru nepopiera tým, čo koná. sv. Gregor

Úradné hodiny na farskom úrade

Pondelok8:30 - 12:00Matrika
Utorok19:00Predkrstné stretnutie s rodičmi
Streda13:30 - 17:00Matrika
Štvrtok19:00Stretnutie so snúbencami
Piatok8:30 - 12:00Matrika
Viac informácii ...

Kontakt


Farnosť Najsvätejšej Trojice
Veterná 1
811 03 Bratislava
IČO: 30806291
Matrika a kaplán
+421 2/5441 5106
Farár
+421 2/5441 2745
ba-trojicaba.ecclesia.sk
IBAN: SK37 0900 0000 0000 1147 5116

Homília

Ján Adamus
K dervišovi – tureckému duchovnému, prišiel raz istý muž a spýtal sa ho: Prečo učíte, že Boh je všade, keď ja ho nevidím? Ukáž mi ho! Duchovný na to nič neodpovedal, ale zodvihol kameň, hodil ho do muža a bez slova odišiel. Muž zašiel za sudcom – kádim a žaloval na derviša. Ten si ho dal zavolať a vyčítal mu, prečo to urobil. A derviš sa bránil: Bola to najlepšia ...
Celá homília ...