Poznanie, k jeho nadobudnutiu je potrebná zvláštna metóda a dôkladné skúmanie, ktoré sa líši od jednoduchých schopností nazývame umením. Teda výraz umenie znamená vedenie, poznanie toho, čo sa vie, znalosť, učenosť, majstrovstvo v niečom, rozum. Boh je dokonalý v umeniach, t.j. Boh je vševedúci, je všemohúci, všetko vie, je dokonalý rozum. Kniha Prísloví hovorí o Múdrosti, ktorá je výrazom Božieho dokonalého vedenia. Túto svoju dokonalú múdrosť nemá Boh od nikoho (Job 21,22; Iz 40,14), ale riadi ňou všetko (Prís 3,20). Pre človeka je ovšem nevyspytateľná, príliš vysoká, nestačí na ňu (Job 38, a 39; Ž 139,6), ale Boh môže niečo zo svojej vedomosti t.j. znalosti a schopnosti dať ľuďom (Ex 31, 3nn; Iz 28,24nn). Väčšinou sa umením myslí to, čo zbožňujeme do nekonečna a stáva sa nám akýmsi božstvom, a tento prejav dôvery, ináč povedané viery, nazývame náboženstvom, t.j. poznanie a poslušné uznanie Boha ako Pána. Aj toto umenie dáva ho len tým, ktorí sa ho boja (Ž 25,14), ktorí sú striezliví (Iz 28,9), rozumní (Prís 14,18), t.j. ktorí sa ním chcú nechať viesť a podrobiť sa jeho vôli. O aké poznanie tu ide, je zrejmé z mnohých miest Starého zákona. Je to poznanie a poslušné uznanie Božej vôle (Ž 119,66; Oz 4,6; Mal 2.7; Oz 6,6), jeho všemohúcnosti (Ž 19,3), praktická nábožensko-mravná múdrosť (Prís 1,4; 5,2; 11,9; 12,1; 22,20; Kaz 1,16; 7,12; 12,9), ktorej základom je bázeň Božia (Prís 1,7.22.29; Iz 33,6). Na prisľúbenom Mesiášovi spočinie trvale Duch poznania (Iz 11,2) a bázeň Pánova, t.j. oboznámenie sa so skutočnou Božou vôľou, spojenou s jej rozhodným plnením. Izaiáš hovorí, že pod mesiášskou vládou aj srdce bláznov nadobudne umenie (múdrosti) (Iz 32,4). Teda piatym darom Ducha Svätého je dar umenia. Čo sa tu rozumie pod slovom umenie sme si už ilustrovali zo Starého zákona.

V biblickom ponímaní slovo umenie neoznačuje umeleckú činnosť, ako to poznáme my z nášho praktického života, t.j. umelecké obrazy, rezby, sochy, romány, hudobné diela a podobne,ale ide o poznanie, či vedenie, teda o vedomosť a to, čo sa vie: vedomosť, učenosť, rozum. Ide vlastne o poznanie, pochopenie, vnímanie, učenie, schopnosť naučiť sa. Podľa knihy Jób /37, 15/ je Boh dokonalý v umeniach, t.j. Boh je vševedúci, dokonalý rozumom, je všemohúci, všetko vie.

Pre človeka je to príliš vysoko a nedosiahnuteľné, človek nestačí na veľkosť Božieho umenia, ale Boh môže dať niečo zo svojej znalosti a schopnosti ľuďom. Šalamún sa modlí za také znalosti, ktoré by ho naučili spravodlivo spravovať ľud a krajinu: „...Daj teda sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým, veď ktože by vládal spravovať tento tvoj početný ľud?“ (1 Kr 3,9). Boh mu odpovedal: „Pretože si si žiadal túto vec....dám ti srdce múdre a chápavé ...“ (1 Kr 3,12).

Väčšinou pod výrazom umenie sa myslí to, čo nazývame náboženstvom, t.j. poznanie a poslušné uznanie Boha ako Pána. Aj toto „umenie“ pochádza od Boha (Ž 94,10; Prís 2,6.26), lenže dáva ho len tým, ktorí sa ho boja (Ž 25,14), ktorí sú striezliví (Iz 28,9), rozumní (Prís 14,6; 18,15), opatrní (Prís 14,18), t.j. ktorí sa ním chcú dať viesť a podvoliť sa jeho vôli. Ide o poznanie a poslušné uznanie Božej vôle (Ž 19,3), praktická a mravná múdrosť, ktorej základom je Božia bázeň.

Múdry je vyzývaný, aby odišiel od muža bláznivého, keď pozná, že nieto u neho niečo, čomu by sa mohol priučiť. Umenie je vedieť dávať dobrú radu . V knihe Kazateľ nachádzame význam umenia v zmysle – kto rozmnožuje umenie, rozmnožuje bolesť, t.j. čím viac človek vie o sebe a o blížnych tým viac sa trápi (Kaz 1,17).

V Novom zákone ide prevažne o preklad gréckych slov gnósis = poznanie, vedomosť a epignósis = dôkladná, plná znalosť.

V zásade ide o poznanie spasiteľnej Božej vôle.